- 26 marca 2021
- Category: Novinky a udalosti
Trendy ako Priemysel 4.0, robotizácia, a s tým spojená digitalizácia, sú v podnikovom svete známe už dlhšie, no dnes sú k väčšej miere robotizácie a automatizácie výrobných činností a tokov zásob nútené nielen veľké korporácie ale aj menšie výrobné podniky. Do slušne rozbiehajúceho sa vlaku však začiatkom minulého roku nastúpila pandémia koronavírusu a viac či menej ovplyvnila všetky odvetvia priemyslu. Výrobcov potravín a potravinových doplnkov nevynímajúc.
To, že s rozvojom robotizácie a digitalizácie sú spájané primárne veľké podniky, je dané v prvom rade objemom produkcie, sériovosťou a organizáciou výroby. Samozrejme s tým súvisí aj objem využiteľného kapitálu a rozsiahle know-how získané v rámci spolupráce pri vývoji s dodávateľmi týchto riešení, alebo – pri nadnárodných korporáciách – ako výsledkov týchto procesov v zahraničí.
ÚLOHA NIELEN PRE VEĽKÝCH
Nástup digitalizácie tiež úzko súvisí s potrebou efektívne riadiť výrobné činnosti pri veľkej variantnosti produkcie. Aj preto je za najpokročilejšie odvetvie z pohľadu digitalizácie označovaný automobilový priemysel. Riadiť just in time dodávky sa bez digitalizácie jednoducho nedá.
Z pohľadu automatizácie procesov sú na tom podobne podniky s procesnou výrobou, vrátane výrobcov potravín. Preto sa viaceré podniky z tohto priemyselného odvetvia s digitalizáciou v spojitosti s automatizáciou posúvajú výrazne dopredu, čo sa premieta najmä do investícií do informačných systémov a ich integrácie s výrobnými procesmi. Zber údajov o realizovanej výrobe, prehľad o stave objednávok aj výkone operátorov či sledovanie stavu výrobných zariadení sa stávajú nevyhnutnosťou rovnako ako následné vyhodnocovanie týchto informácií a ich využitie pri plánovaní výroby, riadení výrobných procesov a sledovaní kvality produkcie. Iba tak si firmy udržia konkurencieschopnosť a dokážu plniť požiadavky kľúčových odberateľov.
Dá sa pritom povedať, že digitalizácia našla viaceré potravinárske podniky a ich informačné systémy nepripravené. Najmä stredne veľké priemyselné firmy v rámci digitalizácie doteraz implementovali vo veľkej väčšine prípadov iba čiastkové riešenia: Niektoré zavádzali systémy pokročilého plánovania a rozvrhovania výroby, iné sa snažili zaviesť nástroje pre plánovanie a riadenie údržby a sledovanie stavu zariadení pre zvýšenie ich efektivity, ďalší v rámci robotizácie výrobných činností a eliminácii pracovníkov pri realizácii operácií riešili automatizovaný zber údajov o priebehu výroby priamo z výrobných zariadení a ich záznam do systému.
MOŽNOSTI RIEŠENIA
K budovaniu ucelenej koncepcie digitalizácie tak v prostredí slovenských ale napríklad aj českých výrobcov potravín zatiaľ dochádza viac-menej len ojedinele. Kde hľadať príčiny?
Donedávna na trhu neexistovalo veľa ERP (Enterprise Resource Planning) riešení tvoriacich základ podnikových systémov, ktoré by komplexne pokrývali aktuálne potreby producentov potravín v oblasti plánovania, riadenia a evidencie výrobných procesov. Technologicky zastaralé riešenia pritom znemožňovali napríklad aj zavádzanie mobilných riešení pre evidenciu pohybu zásob alebo detailnú evidenciu transformačných procesov s plnou dosledovateľnosťou pôvodu zásob priamo v týchto aplikáciách. Preto výrobcovia hľadali doplnkové riešenia, ktoré by tieto chýbajúce funkcie zabezpečili. Tak, ako vznikala potreba v týchto firmách zachytiť trendy a udržať konkurencieschopnosť, rástol aj počet doplnkových riešení, ktoré vzniknuté „medzery“ ich základného IS mali vyplniť. Zároveň s tým rástol objem prenášaných dát a s tým aj úloha interných IT-tímov udržať integritu záznamov v systéme. Ako je to s on-line prenosom údajov a riešením kolíznych situácií vedia v týchto firmách najlepšie.
V nedávnej dobe sa na trhu objavilo viacero systémov triedy MES (Manufacturing Execution System), ktoré sa – ako už samotný názov napovedá – snažia riešiť potreby výroby v širšom rozsahu, a niektoré podniky po nich siahli ako po náhrade za tieto čiastkové riešenia. Veľa MES systémov dnes naozaj dokáže zastrešiť funkcie od rozvrhovania (či kapacitného plánovania) výroby až po funkcie pre vyhodnocovanie efektívnosti výrobných zariadení či plánovanie a riadenie činností pri ich údržbe. Zdá sa tak, že výrobné firmy dnes dokážu komplexnejšie uchopiť trendy digitalizácie a po týchto riešeniach siahajú s tým že stačí, keď takéto riešenie prepoja so svojim aktuálnym ERP.
Príčinou v dnešnej dobe môže byť neistota, či výmenu celého systému ako investíciu firmy zvládnu alebo na strane druhej obava, či budú mať dostatok ľudských zdrojov pre rýchlu a úspešnú implementáciu komplexného podnikového systému. A, samozrejme, je tu otázka, či prínosy takéhoto riešenia prevýšia náklady a dlhodobú časovú záťaž (väčšinou najkvalifikovanejších) pracovníkov. Alebo jednoducho hľadajú cestu, ako sa s nedostatkom informácií v systéme, potrebných pre efektívne rozhodovanie, vysporiadať čo najľahšie. Preto často komplexné riešenia ani nehľadajú, aj keď dnes je ich na trhu viacero.
IBA DIGITALIZOVAŤ NESTAČÍ
Dnes sa však do popredia dostávajú viac a viac nové témy, ktoré so sebou priniesla epidémia koronavírusu. Už s nástupom jej prvej vlny viaceré potravinárske firmy zaznamenali skokovo dvoj- až trojnásobné zvýšenie objednávok pričom sa znížila aktuálna dostupnosť ľudských zdrojov v celom priemysle o 10 až 20% oproti normálu. Potom, ako sa situácia v letných mesiacoch minulého roka nachvíľu upokojila, prišlo k zatváraniu prevádzok verejného stravovania, školských a závodných jedální, čo v niektorých prípadoch prinútilo výrobcov potravín preorientovať sa viac na dodávky pre maloobchod, zmeniť produktový mix, zloženie alebo balenie výrobkov.
Väčšina producentov potravín sa pri plánovaní výroby riadi forecastom, čím rastie úloha obchodných zástupcov a potreba pružne reagovať na požiadavky trhu. Zostavenie plánu dopytu musí byť záležitosťou maximálne niekoľkých hodín a jeho transformácia na nákupné požiadavky a plán výroby pritom musí rešpektovať možnosti výroby. V tých, pre podniky, lepších časoch…
Viac ako kedykoľvek predtým rastie potreba zosúladenia obchodných a výrobných plánov. Už neplatí iba, že úlohou obchodníkov je naplniť plán výroby objednávkami zákazníkov a úlohou výroby je tento plán splniť. Úlohou obchodného a prevádzkového plánovania (Sales & Operation Planning) je poskytnúť informácie pre strategické riadenie aj pre vyhodnotenie operatívnych rozhodnutí. A jeho primárnou úlohou je pripraviť splniteľný plán produkcie s cieľom minimalizovať prevádzkové náklady a pritom maximalizovať celkový objem obchodnej marže.
Veľa podnikov túto bilanciu robí mimo systém. Aj preto, že systémové nástroje im chýbajú. A nie je to len problém zostavenia plánu, ale najmä jeho priebežného vyhodnocovania a prijímania nápravných opatrení. Nestačí preto iba efektívne investovať do robotizácie a automatizácie výrobných procesov, ale tieto investície čo najefektívnejšie pri ďalšom rozvoji podnikania využívať.
Prínos tak (nielen) u výrobcov potravín spočíva v maximálnom využití získaných dát.
Autorom článku je ĽUDOVÍT Balaj, Sales Manager v spoločnosti InfoConsulting